Hoci môže ísť o na prvý pohľad banálny námet, bolo by veľmi zjednodušujúce považovať sériu trnavských mostov za počin akéhosi fotodokumentárneho cestopisu v mikroskopickom meradle, či „krajinomaľbu“ objektívom. Most aj rieka sú totiž pre mnohé kultúry nositeľmi často podobného symbolického významu, ktorý sa viaže na jednej strane s prekonávaním, spájaním, či prekročovaním hraníc a na strane druhej s plynutím času, cirkuláciou a životom. Takáto rovina interpretácie je totiž iba jednou z množstva, ktoré sa môžu spočiatku ponúkať a dnes už môže takýto symbolický výklad pôsobiť ako klišé.
Divák majúci tendenciu vnímať v prvom pláne vizuálne kvality snímok, ich kompozíciu, kontrast nie len medzi mostom a jeho okolím, ale v rámci cyklu aj medzi mostami samotnými, zabúda, že tu nejde iba o samotný námet, ale aj o formu, ktorou bol realizovaný. Indíciu k interpretácii nám poskytuje teoretik Vilém Flusser vo svojej eseji Náčrt teorie technoimaginace, kde hovorí o fotografovaní ako dávaní zmyslu prostredníctvom aparátu a toto gesto popisuje ako zaujatie stanoviska voči scéne, teda gesto ideologické. Fotografia je tak postojom samotného fotografa, ktorý si scénu starostlivo a zámerne vyberá, pri čom úlohou diváka je tento zámer dešifrovať.
Vidieť to aj v tomto prípade, keď sa Peter Lančarič zameriava výhradne na mosty prekonávajúce vodný tok a práve táto selekcia predstavuje autorské koncepčné gesto, kedy, postupujúc po prúde rieky, sa nesnaží iba o zachytenie skutočnosti, rovnako premenlivej ako vodný prúd, ale svojim postojom odhaľuje priestory našim pohľadom inak skryté. Sprostredkovaním iného uhla pohľadu, hľadaním iného stanoviska pre zachytenie vhodného záberu a v neposlednom rade aj formou adjustácie vo verejnom priestore sa snaží nepodieľať na zaužívaných symbolických klišé a vnímaní fotografie ako verného a nesubjektívneho zachytenia reality, ale vytvára kritickú reflexiu nášho okolia, v ktorom sú mosty obrazom rôznorodých spoločenských, historických, estetických či environmentálnych zmienv plynutí času, pri čom už nenesú iba symboliku ľudského snaženia o prekonanie pominuteľnosti a humanistické ideály spájania, ale stávajú sa aj synonymom pre sociálne vylúčenie a ľahostajnosť.
Buduje tiež dialóg medzi tým, čo je snímané, mostom, a tým, čo sníma, aparátom ako civilizačnými technickými fenoménmi vyzerajúcimi spočiatku banálne, ale pri hlbšom skúmaní fascinujúco, pretože spájajú v sebe poznatky z mnohých oblastí vedy, teda jedného z určujúcich diskurzov vnímania sveta v modernej spoločnosti.
Peter Molari